Obsah:
Metóda oceňovania a priama metóda sú účtovnými stratégiami pre účtovanie nedobytných pohľadávok. Zatiaľ čo metóda opravných položiek zaznamenáva zlý náklad na dlh odhadom v čase predaja úverov, priama metóda vykazuje náklady na nedobytné pohľadávky, keď spoločnosť rozhodne, že niektoré pohľadávky sa stali nedobytnými. Na základe všeobecne uznávaných účtovných princípov je preferovaná metóda tvorby opravných položiek oproti priamej metóde, pretože lepšie zodpovedá nákladom s predajom v tom istom období a správne uvádza hodnotu pohľadávok.
Metóda prídavkov
Termínovaná opravná položka v "metóde opravných položiek" sa vzťahuje na odhadovanú výšku pohľadávok z celkového predaja úverov, o ktorých sa spoločnosť domnieva, že nebudú vybrané, a preto by mali byť v čase odhadu straty zaznamenané ako náklady na nedobytné pohľadávky. Spoločnosti robia odhad opravnej položky na nedobytný dlh po predaji úverov na základe minulých skúseností, súčasných trhových podmienok a analýzy nesplatených pohľadávok. Príspevok je záporným účtom k pohľadávkam, a preto slúži ako zníženie výšky pohľadávok.
Priama metóda
Priama metóda sa konkrétne vzťahuje na priame odpísanie celkových pohľadávok, ak sa niektoré účty považujú za nevymožiteľné. Výška odpisu nedobytných pohľadávok teda predstavuje pre spoločnosť zlý dlh. Podľa priamej metódy v čase predaja úverov spoločnosť predpokladá, že všetky pohľadávky sú v dobrom stave a vykazujú pohľadávky v plnej predajnej hodnote. Po odpísaní v budúcnosti však strata pohľadávok alebo vznik nedobytných nákladov na dlh nie je výsledkom predaja v neskoršom období, keď dôjde k odpisu, ale skôr z bežného úveru. predaja.
Zodpovedajúce náklady
Použitie metódy opravných položiek je určené na to, aby zodpovedalo zlému nákladu na pohľadávky s predajom úverov v tom istom období, z ktorého v budúcnosti nastane strata pohľadávok. Bez vykazovania zlých nákladov na dlh v období, v ktorom sa uskutočňujú súvisiace predaje úverov, spoločnosti podceňujú náklady, ktoré sa používajú na vytvorenie výnosov súvisiacich s úverovým predajom, keď nedokážu vybrať časť predaja úverov v hotovosti v budúcom období. Medzičasom spoločnosti nadhodnocujú zlé dlhové náklady pre budúce obdobie, v ktorom skutočne dôjde k strate pohľadávok.
Hodnota prenášania
Metóda opravných položiek sa používa aj na dosiahnutie správnej účtovnej hodnoty pohľadávok. Zúčtovanie opravnej položky k očakávaným nevymožiteľným pohľadávkam má za následok vykázanie nesplatených pohľadávok v ich odhadovanej realizovateľnej hodnote, ktorou je výška hotovosti, ktorú spoločnosť pravdepodobne získa z pohľadávok. Metóda tvorby opravných položiek sa považuje za štandardnú metódu GAAP, pričom priama metóda je vhodná len vtedy, ak je nevymožiteľné množstvo nevýznamné. GAAP vyžaduje, aby sa aktíva vrátane pohľadávok precenili a znížili o sumu pravdepodobných strát, ktoré možno primerane odhadnúť, keď spoločnosti veria, že hodnota majetku sa znížila.