Obsah:
Kúpna sila je pojem používaný v ekonómii, ktorý je definovaný ako množstvo tovarov a služieb, ktoré je možné zakúpiť s daným množstvom meny. Kúpna sila je dôležitým ekonomickým faktorom pri určovaní životných nákladov a životnej úrovne v rôznych krajinách. Kúpnu silu môže ovplyvniť množstvo faktorov.
ceny
Náklady na tovar a služby patria medzi najdôležitejšie determinanty kúpnej sily. Pri raste cenovej hladiny klesá kúpna sila a keď klesá cenová hladina, zvyšuje sa kúpna sila, ak sú všetky ostatné faktory rovnaké. Napríklad, ak mi dnes dolár kúpi hamburger, ale hamburgery stoja odteraz 1,10 dolárov, budem potrebovať o 10% viac peňazí na nákup hamburgeru, čo znamená, že každý dolár má nižšiu kúpnu silu. Cenové zmeny v čase sa často počítajú pomocou indexu spotrebiteľských cien (CPI). CPI sleduje ceny „koša“ bežného spotrebného tovaru, ako sú potraviny, odevy, benzín a ďalšie náležitosti, aby sa ukázali všeobecné zmeny spotrebiteľských cien v čase.
Reálne príjmy
Pre jednotlivcov v ekonomike závisí kúpna sila od skutočných príjmov. Reálny príjem je suma príjmu, ktorú osoba upraví o zmeny cien (inflácia). Ak sa reálny príjem zvýši, znamená to, že osoba je schopná nakúpiť viac tovarov a služieb s príjmom, ktorý bol v minulosti možný. Je dôležité premýšľať o príjmoch v „reálnych“ termínoch (upravených o infláciu), pretože príjmy, ktoré nie sú očistené o infláciu, sa môžu zvýšiť a zároveň viesť k nižšej kúpnej sile. Napríklad, ak si zarobíte 50 000 dolárov ročne a dostanete 1 000 USD, vaša kúpna sila by stále klesala, ak by ceny v tomto roku vzrástli o viac ako 2 percentá.
Sadzba dane
Vyššie daňové sadzby majú tendenciu znižovať kúpnu silu jednotlivcov, pretože dane znižujú reálne príjmy. Dane ponechávajú menej peňazí vo vreckách jednotlivcov, čo znamená, že dokážu kúpiť menej tovarov a služieb. To má tendenciu znižovať spotrebiteľské výdavky, čo je kľúčovým faktorom pri podpore hospodárskej aktivity a rastu. Preto vyššie dane majú tendenciu spomaľovať hospodársky rast.
Výmenné kurzy
Výmenné kurzy ovplyvňujú kúpnu silu, ktorú má mena v cudzej krajine, kde tovar musí byť zakúpený s inou menou. Ak napríklad hamburgery stoja v Spojených štátoch amerických 2 doláre a v Nemecku 1 euro a 2 doláre kúpia 1,5 eura, doláre majú v Nemecku väčšiu kúpnu silu než v USA, pretože 2 doláre kúpia hamburger s hodnotou 0,5 eura rezervný. Cestovanie na miesta, kde výmenný kurz vedie k vyššej kúpnej sile za dolár, bude mať za následok menej nákladnú cestu.