Obsah:
- Pracovný čas v Spojených štátoch
- História pracovného času Spojených štátov
- Pracovný čas v Japonsku
- História japonského pracovného času
Pracovníci v Spojených štátoch aj v Japonsku pracujú relatívne dlhý pracovný týždeň v porovnaní so zvyškom sveta. Dôvodom je to z rôznych dôvodov pre každú krajinu. V Japonsku majú dlhé pracovné týždne tendenciu byť odsúvané na kultúrne dôvody, kde v Spojených štátoch je to často kvôli nedostatku času na dovolenku, spolu so silnou pracovnou etikou.
Pracovný čas v Spojených štátoch
Podľa Úradu pre štatistiku práce, tí, ktorí nepracujú na farmách, pracovali vo februári 2011 v priemere 34,2 hodín týždenne. Tí, ktorí pracujú vo výrobných odvetviach, pracujú dlhšie, v priemere 40,5 hodín týždenne. Priemerný pracovný týždeň bol v prípade osôb, ktoré nie sú členmi dohľadu, 33,5 hodín. Najdlhšie pracovné týždne boli zistené u tých, ktorí pracujú v banskom a ubytovacích zariadeniach, v priemere 43,4 hodín týždenne. Najkratší pracovný týždeň bol v odvetví voľného času a pohostinstva v priemere 25,9 hodín.
História pracovného času Spojených štátov
Počet odpracovaných hodín v týždni v Spojených štátoch je v skutočnosti vyšší ako medzinárodný priemer. Jedným z dôvodov je to, že zamestnávatelia nie sú povinní stanoviť minimálny čas dovolenky. Pracovníci sú tak schopní pracovať viac dní v roku, čo zase prináša priemerný pracovný týždeň. Asi 10 percent pracovníkov sa nedostane na dovolenku, a preto pracujú na dosiahnutí akéhokoľvek deficitu príjmov. William Ouchi vo svojom eseji „Japonskí a americkí robotníci: Dvaja vrhnutí mysle“ to opisuje ako „individualizmus“ alebo túžbu posilniť vlastné ciele prostredníctvom sebestačnosti. To sa premieta do silnej pracovnej etiky, pretože ťažšia práca vo forme viacerých hodín sa zvyčajne rovná podpore a odmenám v budúcnosti.
Pracovný čas v Japonsku
Štúdia, ktorú v roku 2004 uskutočnila JILPT, ukázala, že celkový počet odpracovaných hodín v mesiaci bol v priemere 198,9 hodín, čo predstavuje približne 46,41 hodín za predpokladu, že je 30 dní v mesiaci. Zahŕňa to však nadčasové hodiny, ktoré sú v priemere 7,37 hodín týždenne. Zistilo sa, že 21,3% pracovníkov malo 11,6 neplatenej nadčasovej hodiny týždenne. Počet odpracovaných hodín v týždni sa postupne znižuje s vekom, pričom tí vo veku 20 rokov pracujú v priemere 47,25 hodín týždenne, zatiaľ čo tí vo veku 50 rokov pracujú v priemere 44,78 hodín týždenne.
História japonského pracovného času
Podľa štúdie JILPT z roku 2004 mnohí respondenti prieskumu uviedli, že dôvodom, prečo pracovali takéto dlhé hodiny nadčasov, bolo, že ich pracovná záťaž bola príliš vysoká na to, aby sa dokončili v normálnom pracovnom čase. Iní uviedli, že dobrovoľne pracovali nadčas, aby im zo svojej práce poskytli uspokojivý výsledok. Mnohí z dôvodov, prečo majú Japonci takú dlhú pracovnú dobu, podľa Williama Ouchiho, sú z kultúrnych dôvodov, a to najmä z hľadiska "kolektivizmu". Veľa pracovníkov v Japonsku pracuje pre svojho zamestnávateľa na celý život. V spojení s konkurenčným duchom existuje veľký zmysel pre osobnú zodpovednosť, ktorá leží s japonskými pracovníkmi vo vzťahu k spoločnosti, pre ktorú pracujú.