Rozdiel medzi dočasnou celkovou invaliditou a trvalým čiastočným postihnutím

Poistenie zdravotného postihnutia sociálneho zabezpečenia alebo SSDI funguje ako poisťovateľ „poslednej inštancie“ pre ľudí, ktorí trpia zdravotným postihnutím, ktoré im bráni v práci. Vo väčšine prípadov SSDI pokrýva len najzávažnejšie stavy postihnutia. Dočasná celková invalidita a trvalá čiastočná invalidita opisujú dve kategórie podmienok, ktoré spĺňajú podmienky pre dávky sociálneho zabezpečenia. Rozdiely medzi týmito dvoma kategóriami súvisia s dĺžkou a závažnosťou stavu.

Stanovenie zdravotného postihnutia

Oprávnenosť na dávky zdravotného postihnutia sociálneho zabezpečenia závisí od toho, či osoba môže vykonávať akýkoľvek typ pracovnej úlohy po dlhšiu dobu. V prípade dočasného úplného a trvalého čiastočného postihnutia posudzovatelia pri určovaní účinkov zdravotného postihnutia posudzujú aj predchádzajúcu prácu. Určenie zdravotného postihnutia zahŕňa proces preskúmania, ktorý skúma účinky stavu osoby na jeho schopnosť zarobiť si na živobytie. Rada pre posudzovanie zdravotného postihnutia musí zvážiť závažnosť fyzickej kondície a určiť, či spôsobí znehodnotenie dostatočne významné na to, aby si vyžiadala finančnú pomoc prostredníctvom dávok v invalidite. Určenie zdravotného postihnutia v skutočnosti zahŕňa lekárske aj ekonomické vyhodnotenie fyzického stavu osoby.

Čiastočné vs. celkové postihnutie

Jeden z rozdielov medzi dočasnou celkovou invaliditou a čiastočnou trvalou invaliditou súvisí s tým, či osoba môže vôbec vykonávať akúkoľvek formu zárobkovej činnosti. Niekto s čiastočnou invaliditou vykonáva v porovnaní s predchádzajúcim zdravotným postihnutím zníženú kapacitu. Inými slovami, táto podmienka mu bráni pracovať vo svojej obvyklej práci, ale stále môže pracovať v rámci iných pracovných úloh. Niekto s celkovou invaliditou stratil väčšinu, ak nie všetky, schopnosť vykonávať akúkoľvek prácu, ako aj v predchádzajúcom odbore.

Dočasné vs. trvalé postihnutie

Pri posudzovaní nároku na zdravotné postihnutie môžu posudzovatelia sociálneho zabezpečenia označiť podmienku za dočasnú, aj keď existuje trvalé postihnutie. Sociálne zabezpečenie vníma invalidný stav z hľadiska potenciálu obnovy a vyžaduje, aby žiadatelia podstúpili pravidelné fyzické vyšetrenia, aby zistili, či sa stav zlepšil.V niektorých prípadoch sa rozdiel medzi dočasnou celkovou invaliditou a trvalou čiastočnou invaliditou prejaví vtedy, keď osoba dostane hodnotenie zníženia hodnoty. Podľa Národnej správy archívov a záznamov sa hodnotenie ratingu znehodnotenia uskutoční po tom, čo osoba dostane dočasné celkové hodnotenie invalidity a poberá dávky po dobu 104 týždňov. Na základe hodnotenia lekárom môže niekto, kto vykazuje fyzické zotavenie z fyzického hľadiska, prejsť od dočasného celkového hodnotenia k trvalému hodnoteniu čiastočného zdravotného postihnutia v prípadoch, keď osoba môže stále pracovať na 50% svojej predchádzajúcej pracovnej schopnosti.

Rozdiely v nárokoch na dávky

Rozdiely medzi dočasným celkovým zdravotným postihnutím a trvalým čiastočným postihnutím zohrávajú úlohu v spôsobe, akým sociálne zabezpečenie určuje výšku nároku na dávku. Podľa Národnej správy archívov a záznamov môžu ľudia s trvalým ratingom čiastočného invalidného dôchodku poberať dávky až do 500 týždňov od dátumu úrazu. Osoby s dočasným celkovým ratingom invalidity môžu poberať dávky priebežne od dátumu posledného pracovného dňa. Výška dávok sa vo všeobecnosti rovná percentuálnemu podielu rozdielu medzi mzdami, ktoré osoba zarobila v predchádzajúcom pracovnom pomere, a jej súčasnou schopnosťou zárobkovej činnosti. Percentuálny podiel klesá medzi 66-2 / 3 až 75% rozdielu v mzdách.